Ak sa niekto dopustí morálne netolerovateľného skutku, automaticky cítime, že v prvom rade je vinný a zaslúži si vysoký trest. Ale je správne a na mieste, hľadať oprávnené príčiny toho, prečo dotyčný človek daný skutok vykonal. Hľadať tieto príčiny je dôležité, nakoľko sa im v určitej miere môže dať v budúcnosti zabrániť, no a po druhej stránke sa prípad objasní detailnejšie, čím sa môže aspoň v menšej miere zachovať česť vinníka, poprípade odhaliť spoluvinníka, či v niektorých prípadoch dokonca tvorcu príkazu. Ale to je samozrejme rôzne, nakoľko rôzne sú aj činy a situácie, ktoré k nim viedli.
• V niektorých prípadoch je človek zúfalý a psychický labilný, až vykoná zúfalý skutok.
• V inom prípade je k nemorálnemu skutku donútený.
• A v najhoršom prípade je to sociopat necítiaci bolesť svojich obetí.
Preto by mala byť zakaždým prevedená podrobná analýza prípadu, ako aj osoby vinníka a prešetriť situácie, ktoré k tomuto činu viedli. To, čo sa zdá nenormálne a nevysvetliteľné človeku, ktorý v danej situácii nebol, sa mohlo zdať vysvetliteľné človeku, ktorý čin spáchal.
A niekedy obhajoba (nielen v podobe právnika) síce postupuje krokmi, aké som spomenul a označil som ich za spravodlivé a potrebné, ale príde so žalostne absurdným poznatkom ako v prípade, keď Z tragédie obvinili počítač.
Existujú prípady, kedy sa už dokázalo, že človek bezcitne, bez zľutovania, sebecky a bez minimálnej úcty k druhým uškodil svojim obetiam, no jeho čin sa obhajoba snaží obhájiť aj nadaľej a je jasné, že čokoľvek povie, vyznie absurdne, nakoľko takéto zmýšľanie sa tolerovať a odpustiť nedá. Každý v sebe nosíme morálnu zodpovednosť voči druhým minimálne v tej miere, že im nebudeme vedome a svojvoľne ubližovať. A to je(nielen) podľa mňa posvätné.
Túto zodpovednosť si musí zachovať milionár, robotník, bezdomovec, všetci rovnako a bez rozdielu a neexistuje dôvod, ktorý by toto porušenie dokázal ospravedlniť.